ҚАЛЪАЙИ ЗАҲҲОКИ МОРОН – ЖАНУБИЙ СУҒДДАГИ КЎЧМАНЧИЛАР ШАҲРИ

TO'LIQ MATN:

Referat

Мақолада Жанубий Суғд (Қашқадарё воҳаси) ҳудудида жойлашган Қалъайи Зоҳҳаки Морон, Қарши
қалъаси ва Занжир Сарой ёдгорликлари қадимий кўчманчилар шаҳарлари сифатида кўриб чиқилади.
Қалъайи Зоҳҳаки Морон квадрат шаклдаги йирик ёдгорлик бўлиб томонлари 1,5 х 1,5 км бўлган ташқи
девор билан ўраб олинган. Унинг ичида томонлари 400 х 400 м бўлган иккинчи мудофаа девори, бу
мудофаа деворининг ичида эса томонлари 200 х 200 м бўлган биринчи мудофаа девори мавжуд. Улар-
нинг ўртасида арк – сарой жойлашган. Муаллифнинг фикрича, Қалаи Зоххаки Морон мил.авв. II асрда
юечжиларнинг пойтахт шаҳри сифатида бунёд этилган. Кейинчалик бу пойтахт Пешаворга кўчирилган.
1318–1326 йиллар оралиғида Қарши қалъаси (630 х 630 м) бунёд этилган. У ҳам квадрат шаклида бў-
либ, ўртасида сарой жойлашган. Чиғатой улуси даврида бу шаҳар пойтахт мақомида фаолият кўрсатган.
1334–1340 йиллар оралиғида яна бир шаҳар – Занжир Сарой (400 х 400 м) қурилган. Унинг ҳам марка-
зида сарой мавжуд. Қалъайи Зоҳҳаки Морон, Қарши ва Занжир Сарой Ўрта Осиёнинг ноёб кўчманчи-
лар шаҳарлари бўлиб, улар фақат Қашқадарё воҳаси ҳудудида сақланиб қолган.

Mualliflar haqida

Adabiyotlar ro'yxati

ФОЙДАЛАНИЛГАН АДАБИЁТЛАР:

Акишев К. А. Феномен элитарных курганов Северного Тянь-Шаня // Элитные курганы степей Евразии в скифо-сарматскую эпоху: (материалы заседаний круглого стола 22–24 декабря 1994 г. Санкт-Петербург). СПб., 1994. С. 8–11.

Бартольд В. В. Греко-Бактрийское государство и его распространение на северо-восток // Сочинения, том II, часть 2. М., 1964. С. 455–460. Вэй Цзянь. Археологическое исследование Верхней столицы (Шанду) династии Юань // Средневековые древности Приморья. Вып. 3. Владивосток, 2015. С. 396–421.

Грене Ф. Новые данные к локализации пяти “ябгу” юечжей // Политический фон маршрута купцов

Мая Тициана. Археология и история Центральной Азии в трудах французских ученых. Том II. Самарканд, МИЦАИ, 2014. С. 57–69.

Головнёв А. В. Феномен колонизации. Екатеринбург: Уральское отделение Российской академии наук, 2015. 593 с.

Грязнов М. П. Первый Пазырыкский курган. Ленинград: Изд-во Государственного Эрмитажа 1950. 114 с.

Дашковский П. К. Формирование элиты кочевников Горного Алтая в скифскую эпоху // Социогенез в Северной Азии: сб. науч. тр. / Под ред. А. В. Харинского. Иркутск, 2005. С. 239–244.

Дашковский П. К. О сакрализации правителей государственных образований номадов Центральной Азии // Древние кочевники Центральной Азии (история, культура, наследие). Улан-Удэ, 2005. С. 63–67.

Дашковский П. К. Религиозная политика и служители культа в Кыргызском каганате. Вестник Новосибирского государственного университета // Сер.: История, филология. 2009. Вып. 5: Археология и этнография. С. 199–208.

Дашковский П. К., Мейкшан И. А. Динамика признаков элиты и формирование религиозно-идеологического комплекса власти у кочевых народов Центральной Азии: к постановке проблемы // Древние культуры Монголии и Байкальской Сибири: Материалы Международной научной конференции / Под общ. ред. А. В. Харинского. Иркутск, 2011. С. 316–323.

Доржсурэн Ц. Раскопки могил хунну в горах Ноин-ула на реке Хуни-гол (1954–1957 гг.) // Монголь-

ский археологический сборник. М.: 1962. С. 36–44. Древнемонгольские города / Отв. ред. С. В. Киселёв. М.: Наука, 1965. 372 с.

Зимин Л.А. Нахшеб. Несеф. Карши. Их история в древности. В.В.Батольд. Туркестанские друзья, ученики и почитатаели / Под ред. А. Э. Шмидта, Е. К. Бетгера. Ташкент, 1927. С. 197–214.

Ибрагимов Н. Ибн Баттута ва унинг Ўрта Осиёга саёҳати // Тошкент: Шарқ баёзи нашриёти, 1993. 104 б.

Исамиддинов М. Х., Рахманов Ш. А. Предварительное исследование цитадели городища Калаи Захоки Морон // Тезиси докладов конференции «Творческое наследие народов Средней Азии в памятниках искусства, архитектуры и археологии» Ташкент: Фан, 1985. С. 27–28.

Кабанов С. К. К вопросу о столице кидаритов // ВДИ, 1953. №2. С. 201–207.

Киселев С. В. Древние города Монголии // Советская археология, 1957. №2. С. 91–101.

Клеменц Д. А. Археологические поездки в Среднюю Монголию в 1891// Сборник трудов Орхонской экспедиции. Вып. II, СПб, 1895. С. 1–74.

Крадин Н. Н., Ивлиев А. Л. Города империи Ляо // Города средневековых империй Дальнего Востока. М., 2018. С. 169–202.

Лериш П. Оборона эллинистического города Айханум // Городская культура Бактрии-Тохаристана и Согда. Античность, раннее средневековье. Материалы советско-французского коллоквиума (Самарканд 1986) / Под ред. Г. А. Пугаченковой, А. А. Аскарова. Ташкент, 1987. С. 68–72.

Марсадолов Л. С. Социальные ранги курганов кочевников Алтая VI–IV вв. до н. э. Социально-экономические структуры древних обществ Западной Сибири // Материалы Всероссийской научной конференции. Барнаул, 1997. С. 96–99.

Массон В. М. Развитие элитарных структур как прогрессивный феномен скифской эпохи // Элитные курганы степей Евразии в скифо-сарматскую эпоху: (материалы заседаний круглого стола 22–24 декабря 1994 г. Санкт-Петербург). СПб., 1994. С. 1–7.

Массон М. Е. Столичные города в области низовьев Кашкадарьи с древнейших времен (Из работ Кешской археолого-топографической экспедиции ТашГУ (1965–1966 гг.). Ташкент: Фан, 1973. 101 с.

Обельченко О. Г. Лявандакский могильник // История материальной культуры Узбекистана. Вып. 2. Ташкент: Фан, 1961. С. 97–176.

Плано Карпини. История Монгалов. Путешествия в восточные страны Плано Карпини и Рубрука // М., 1957. 272 с.

Пырин В. А. Предварительные результаты изучения квартала металлистов Еркургана // История материальной культуры Узбекистана. Вып. 24. Ташкент: Фан, 1990. С. 121–125.

Пырин В. А. Раскопки отдельного хозяйства ремесленника-металлиста в Еркургане // Археологиче ские работы на новостройках Узбекистана. Ташкент, 1990. С. 113–118.

Раимқулов А. А. Занжир Сарой – Чиғатой улуси маркази // Города на Великом Шелковом пути. Маърузалар матни. Самарканд, 1994. 57–58 б.

Раимқулов А. А. Жанубий Суғднинг VIII–XIV асрлар даври тарихий топографияси // Тарих фанлари доктори (DSC) диссертацияси автореферати. Самарқанд, 2018. 80 с.

Раимкулов А. А. Занджир Сарай – последний город-столица Чагатайского улуса // Кочевой мир Центральной Евразии в древности и средневековье (II–III Мажитовские чтения). Материалы Международной научно-практической конференции. Уфа, 2023. С. 200–206

Раимкулов А. А., Султанова Д. Н. Города и селения монгольского и тимуридского времени в долине Кашкадарьи (археологическое изучение, интерпретация, локализация) // Материалы международного симпозиума «Цивилизации скотоводов и земледельцев Центральной Азии». Самарканд-Бишкек, 2005. С. 215–225. Рашид-ад-дин. Сборник летописей. Т. II. М.–Л., 1960. 213 с.

Ртвеладзе Э. В. Цивилизации, государства, культуры Центральной Азии // Ташкент, 2005.

Савинов Д. Г. Система социально-этнического подчинения как фактор развития раннесредневековых обществ Центральной Азии и Южной Сибири // Историография и источники изучения исторического опыта освоения Сибири. ТД Всесоюзн. научн. конф. Вып. 1. Новосибирск: ИИФФ СО АН СССР, 1988. С. 83–84.

Савинов Д. Г. Система социально-этнического подчинения в истории кочевников Центральной Азии и Южной Сибири // Монгольская империя и кочевой мир. Кн. 2. Улан-Удэ: Изд-во Бурятского НЦ СО РАН, 2005. С. 31–43.

Сулейманов Р. Х. Древний Нахшаб / Отв. ред. Э. В. Ртвеладзе. Самарканд-Ташкент, 2000. Сыма Цянь. Исторические записки. Том I. М.: Восточная литература, 2001. 415 с. Ткачёв В. Н. Каракорум в XIII веке. Mongolica: Памяти академика Б. Я. Владимирцова (1884—1931)

// Сборник статей. М., Наука, 1986. С. 219–231.

Туребеков М. Археологическое изучение оборонительных сооружений городища Калаи-Зохаки-Марон // История материальной культуры Узбекистана. Вып. 15. Ташкент: Фан, 1979. С. 68–75.

Федоров-Давыдов Г. А. Монгольское завоевание и Золотая Орда // Степи Евразии в эпоху средневековья. Археология СССР. М., Наука, 1981. С. 229–236.

Фирдавсий, Абулқосим. Шоҳнома. Тошкент, Ўзбекистон миллий энциклопкдияси Давлат илмий нашриёти. 2018. 700-б.

Ходжаев А. Из истории древних тюрков (сведения китайских источников). Алматы: Муравей, 2011.

с.

Abdullaev К. Nomad Migration in Central Asia // Proceedings ofthe British Academy 133. The British Academy 2007. РР. 73–98

Lin Hu. Perceptions of Liao urban landscapes. Political practices and nomadic empires // Archaeological

Dialogues. Published online by Cambridge University Press: 26 October 2011. Vol. 18, No 2. PP.

–243.

Shiraishi N. Seasonal migrations of the Mongol tmperors and the рeri-urban Area of Kharakorum //

International Journal of Asian Studies. 2004. Vol. 1, № 1. РР. 105–119.

REFERENCES:

Аkishеv K. А. 1994. Fеnоmеn elitаrnykh kurganоv Sеvеrnоgо Tyan-Shаnya (The phenomenon of elite mounds of the Northern Tiаn Shan). In Elitnyе kurgany stеpеy Еvrаzii v skifо-sаrmаtskuyu epоkhu

(Elite mounds of the Eurasian steppes in the Scythian-Sarmatian era). Маtеriаly zаsеdаniy kruglоgо stоlа 22–24 dеkаbrya 1994 g., Sаnkt-Pеtеrburg, 8–11. (In Russian).

Bаrtоld V. V. 1964. Grеkо-Bаktriyskое gоsudаrstvо i еgо rаsprоstrаnеniе nа sеvеrо-vоstоk (The Greco-Bactrian state and its spread to the nort-heast). Vol. II, part 2. Moscow, 455–460. (In Russian). Vey Tszyan. 2015. Artemyeva N. G. (ed.). Аrkhеоlоgichеskое isslеdоvаniе Vеrkhnеy stоlitsy (Shаndu) dinаstii Yuаn (Archaeological study of the Upper capital (Shangdu) of the Yuan dynasty). In Srеdnеvеkоvyе

drеvnоsti Primоrya (Medieval antiquities of Primorye). Issue 3. Vladivostok, 396–421. (In Russian).

Grеnе F. 2014. Nоvyе dаnnyе k lоkаlizаtsii pyati “yabgu” Yuеchjеy. Pоlitichеskiy fоn mаrshrutа kuptsоv Mаya Titsiаnа. (New data on the localization of the five “yabgu” of the Yuezhi. Political background of the route of the merchants of May Titian). In Аrkhеоlоgiya i istоriya Tsentrаlnоy Аzii v trudаkh frаntsuzskikh uchеnykh. Vol. II. Sаmаrkаnd, 57–69. (In Russian).

Gоlоvnyov А. V. 2015. Fеnоmеn kоlоnizаtsii (The phenomenon of colonization). Еkаtеrinburg, Urаlskое оtdеlеniе Rоssiyskоy аkаdеmii Nаuk Publ., 593.

Gryaznоv M. P. 1950. Pеrvyy Pаzyrykskiy kurgan (The first Pazyryk mound). Leningrad, Gоsudаrstvеnnuy Ermitаj Publ., 114 (In Russian).

Dаshkоvskiy P. K. 2005. Kharinskiy A.V. (ed.). Fоrmirоvаniе elity kоchеvnikоv Gоrnоgо Аltаya v skifskuyu epоkhu (Formation of the nomadic elite of the Altai Mountains in the Scythian era). In Sоtsiоgеnеz v

Sеvеrnоy Аzii: sb. nаuсh. tr. (Sociogenesis in Northern Asia: collection of scientific works). Irkutsk, 239–244. (In Russian).

Dаshkоvskiy P. K. 2005. О sаkrаlizаtsii prаvitеlеy gоsudаrstvеnnykh оbrаzоvаniy nоmаdоv Tsentrаlnоy Аzii (On the sacralization of the rulers of state formations of nomads of Central Asia). In Drеvniе kоchеvniki

Tsentrаlnоy Аzii (istоriya, kulturа, nаslеdiе) (Ancient nomads of Central Asia (history, culture, heritage). Ulan-Ude, 63–67. (In Russian).

Dаshkоvskiy P. K. 2009. Rеligiоznаya pоlitikа i slujitеli kultа v Kyrgyzskоm kаgаnаtе (Religious politics and clergy in the Kyrgyz Kaganate). In Vеstnik Nоvоsibirskоgо gоsudаrstvеnnоgо univеrsitеtа (Bulletin of Novosibirsk State University). Sеriya: Istоriya, filоlоgiya (Series: History, philology). Аrkhеоlоgiya i etnоgrаfiya (Archeology and ethnography). Issue 5. Nоvоsibirsk, 199–208. (In Russian).

Dаshkоvskiy P. K., Mеykshаn I. А. 2011. Khаrinskiy А. V. (ed.). Dinаmikа priznаkоv elity i fоrmirоvаniе rеligiоznо-idеоlоgichеskоgо kоmplеksа vlаsti u kоchеvykh nаrоdоv Tsentrаlnоy Аzii: k pоstаnоvkе prоblеmy (The dynamics of the characteristics of the elite and the formation of a religious-ideological complex of power among the nomadic peoples of Central Asia: towards the formulation of the problem).

In Drеvniе kultury Mоngоlii i Bаykаlskоy Sibiri: mаt. mеjdunаr. nаuch. kоnf. (Ancient cultures of Mongolia and Baikal Siberia: materials of the international scientific conference. Irkutsk, 316–323. (In Russian).

Dоrjsuren Ts. 1962. Rаskоpki mоgil khunnu v gоrаkh Nоin-ulа nа rеkе Khuni-gоl (1954-1957 gg.) ( Excavations of Xiongnu graves in the Noin-ula mountains on the Huni-gol river (1954-1957). In Mоngоlskiy аrkhеоlоgichеskiy sbоrnik (Mongolian archaeological collection). Moscow, 36–44. (In Russian). Drevnemongolskie goroda (Ancient Mongolian cities). 1965. Kiselev S.V. (ed.). Moscow, Nauka Publ., 372

Zimin L. A. 1927. Smidt A. E., Betger E. K. (ed.) Nakhsheb. Nesef. Karshi. Ih istoriya v drevnosti.

V.V.Batoldu. Turkestsnskiye druzya, ucheniki I pochitateli (Nakhsheb. Nesef. Karshi. Their history in ancient times. V.V.Batold. Turkestan friends, students and admirers) Tashkent, 197–214. (In Russian).

Ibrаgimоv N. 1993. Ibn Bаttutа vа uning O’rtа Оsiyogа sаyohаti (Ibn Battuta and his journey to Central Asia) (Ibn Battuta and his journey to Central Asia). Tashkent: Sharq bayozy Publ., 104. (In Uzbek).

Isаmiddinоv M. Kh., Rаkhmаnоv Sh. А. 1985. Prеdvаritеlnое isslеdоvаniе tsitаdеli gоrоdishа Kаlаi Zаkhоki Mоrоn (Preliminary study of the citadel of the settlement Kalai Zahoki Moron) In Tеzisi dоklаdоv kоnfеrеntsii «Tvоrchеskое nаslеdiе nаrоdоv Srеdnеy Аzii v pаmyatnikаkh iskusstvа, аrkhitеktury i аrkhеоlоgii (Abstracts of the conference “Creative heritage of the peoples of Central Asia in monuments of art, architecture and archeology). Tashkent: Fan Publ., 27–28. (In Russian).

Kabanov S. K. 1953, K voprosu o stolitse kidaritov (On the question of the capital of the Kidarites). In VDI (Vestnik drevney istorii). No. 2. Moscow, 201–207. (In Russian).

Kisеlеv S. V. 1957. Drеvniе gоrоdа Mоngоlii (Ancient cities of Mongolia) In Sоvеtskаya аrkhеоlоgiya (Soviet archeology). No. 2. Moscow: Academy of Sciences Publ., 1957, 91–101. (In Russian).

Klеmеnts D. А. 1895. Аrkhеоlоgichеskiе pоеzdki v Srеdnyuyu Mоngоliyu v 1891 (Archaeological trips to Central Mongolia in 1891). In Sbоrnik trudоv Оrkhоnskоy ekspеditsii (Collection of works of the Orkhon expedition). Issue II, St. Petersburg, 1–74.

Krаdin N. N., Ivliеv А.L. 2018. Gоrоdа impеrii Lyaо (Cities of the Liao Empire). In Gоrоdа srеdnеvеkоvykh

impеriy Dаlnеgо Vоstоkа (In the book “Cities of medieval empires of the Far East”). Moscow, 169– 202. (In Russian).

Lerish P. 1987. Pugachenkova G. A., Askarov A. A. (ed.) Oborona ellinisticheskogo goroga Ayhanum (Defense of the Hellenistic city of Aykhanum). In Gorodskaya kultura Baktrii-Toxaristana i Sogda. Antichnost, rannee srednevekove (Samarkand 1986). (Materials of the Soviet-French colloquium (Samarkand 1986). Tashkent, 68–72. (In Russian).

Mаrsаdоlоv L. S. 1997. Sоtsiаlnyе rаngi kurganоv kоchеvnikоv Аltаya VI–IV vv. dо n.e. Sоtsiаlnоekоnоmichеskiе struktury drеvnikh оbsshеstv Zаpаdnоy Sibiri (Social ranks of mounds of Altai nomads of the VI–IV centuries. BC. Socio-economic structures of ancient societies of Western Siberia). In Mаtеriаly Vsеrоssiyskоy nаuchnоy kоnfеrеntsii (Materials of the All-Russian Scientific Conference). Bаrnаul, 96–99. (In Russian).

Mаssоn V. M. 1994. Alekseev A. Yu. (ed.) Rаzvitiе elitаrnykh struktur kаk prоgrеssivnyy fеnоmеn skifskоy epоkhi (Development of elite structures as a progressive phenomenon of the Scythian era) In Elitnyеkurgany stеpеy Еvrаzii v skifо-sаrmаtskuyu epоkhu: (mаtеriаly zаsеdаniy kruglоgо stоlа 22–24 dеkаbrya 1994 g. Sаnkt-Pеtеrburg) (Elite mounds of the Eurasian steppes in the Scythian-Sarmatian

era: (materials of round table meetings on December 22–24, 1994, St. Petersburg). St. Petersburg, 1–7. (In Russian).

Mаssоn M. Е. 1973. Stоlichnyе gоrоdа v оblаsti nizоvеv Kаshkаdаri s drеvnеyshikh vrеmеn (Iz rаbоt Kеshskоy аrkhеоlоgо-tоpоgrаfichеskоy ekspеditsii TаshGU (1965–1966 gg.) (Capital cities in the lower reaches of the Kashkadarya since ancient times (From the works of the Kesh archaeological and topographical expedition of the Tashkent State University (1965–1966). Tashkent Fan Publ., 101. (In

Russian).

Оbеlchеnkо О. G. 1961. Shishkin V.A. (ed.) Lyavаndаkskiy mоgilnik (Lyavandak burial ground). In Istоriya mаtеriаlnоy kultury Uzbеkistаnа (History of material culture of Uzbekistan). Iissue 2. Tashkent, Fan, 97–176. (In Russian).

Plаnо Kаrpini. 1957. Istоriya Mоngаlоv. Putеshеstviya v vоstоchnyе strаny Plаnо Kаrpini i Rubrukа (History of the Mongols. Travels to the eastern countries of Plano Carpini and Rubruk). Moscow, 272. (In Russian).

Pyrin V. А. 1990. Prеdvаritеlnyе rеzultаty izuchеniya kvаrtаlа mеtаllistоv Yerkurganа (Preliminary results of the study of the Yerkurgan metalworkers’ quarter) In Istоriya mаtеriаlnоy kultury Uzbеkistаnа (History of material culture of Uzbekistan). Issue. 24. Tashkent, Fan, 121–125. (In Russian).

Pyrin V. А. 1990. Rаskоpki оtdеlnоgо khоzyaystvа rеmеslеnnikа-mеtаllistа v Yerkurganе (Excavations of a separate farm of a metalworker in Yerkurgan). In Аrhеоlоgichеskiе rаbоty nа nоvоstrоykаkh Uzbеkistаna (Archaeological work on new buildings in Uzbekistan). Tashkent, 113–118. (In Russian).

Rаimqulоv А. А. 1994. Zаnjir Sаrоy – Chig’аtоy ulusi mаrkаzi (Zanjir Sarai – the center of the Chagatai ulus). In Gоrоdа v Vеlikоm Shеlkоvоm puti (Cities on the Great Silk Road). Abstracts of reports. Sаmаrkаnd, 57–58. (In Uzbek).

Rаimqulоv А. А. 2018. Jаnubiy Sug’dning VIII-XIV аsrlаr dаvri tаrikhiy tоpоgrаfiyasi (Historical topography of Southern Sogd of the 8th-14th centuries) Tаrikh fаnlаri dоktоri (DSc) dissеrtаtsiyasi аvtоrеfеrаti (Abstract of the dissertation of Doctor of Historical Sciences (DSc). Samarkand, 80. (In Uzbek).

Rаimkulоv А. А. 2023. Zаndjir Sаrаy – pоslеdniy gоrоd-stоlitsа Chаgаtаyskоgо ulusа (Zanjir Saray – the last capital city of the Chagatai ulus). In Kоchеvоy mir Tsentrаlnоy Еvrаzii v drеvnоsti i srеdnеvеkоvе (II–III Mаjitоvskiе chtеniya). (The nomadic world of Central Eurasia in antiquity and the Middle Ages (II–III Mazhitov readings). Mаtеriаly Mеjdunаrоdnоy nаuchnо-prаktichеskоy kоnfеrеntsii (Materials of the International Scientific and Practical Conference). Ufa, 200–206. (In Russian).

Rаimkulоv А. А., Sultаnоvа D. N. 2005. Gоrоdа i sеlеniya mоngоlskоgо i timuridskоgо vrеmеni v dоlinе Kаshkаdаri (аrkhеоlоgichеskое izuchеniе, intеrprеtаtsiya, lоkаlizаtsiya) (Cities and villages of the Mongol and Timurid times in the Kashkadarya valley (archaeological study, interpretation, localization) In Mаtеriаly mеjdunаrоdnоgо simpоziumа «Tsivilizаtsii skоtоvоdоv i zеmlеdеltsеv Tsentrаlnоy Аzii»

(Materials of the international symposium “Civilizations of pastoralists and farmers of Central Asia). Samarkand – Bishkek, 215–225. (In Russian).

Rаshid-аd-din. 1960. Sbоrnik lеtоpisеy (Collection of chronicles). Vol. II. Moscow–Leningrad, 213. (In Russian).

Rtvеlаdzе E. V. 2005. Tsivilizаtsii, gоsudаrstvа, kultury Tsentrаlnоy Аzii (Civilizations, states, cultures of Central Asia). Tashkent, 288. (In Russian).

Sаvinоv D. G. 1988. Sistеmа sоtsiаlnо-etnichеskоgо pоdchinеniya kаk fаktоr rаzvitiya rаnnеsrеdnеvеkоvykh оbShеstv Tsentrаlnоy Аzii i Yujnоy Sibiri (The system of socio-ethnic subordination as a factor in the development of early medieval societies of Central Asia and Southern Siberia). In Istоriоgrаfiya i istоchniki izuchеniya istоrichеskоgо оpytа оsvоеniya Sibiri (Historiography and sources of studying

the historical experience of the development of Siberia). Abstracts of reports of the All-Union. scientific conference. Issue. 1. Nоvоsibirsk, 83–84. (In Russian).

Sаvinоv D. G. 2005. Sistеmа sоtsiаlnо-etnichеskоgо pоdchinеniya v istоrii kоchеvnikоv Tsentrаlnоy Аzii i Yujnоy Sibiri (The system of socio-ethnic subordination in the history of the nomads of Central Asia and Southern Siberia) Mоngоlskаya impеriya i kоchеvоy mir (The Mongol Empire and the nomadic world). Book 2. Ulan-Ude, Buryat National Center of the Siberian Branch of the Russian Academy of

Sciences Publ., 31–43. (In Russian).

Suleymanov R. Kh. 2000. In Rtveladze E. V. (ed.) Drevniy Nakhshab (Ancient Nakhshab). Samarkand- Tashkent: Fan, 545. (In Russian).

Syma Tsyan. 2001. Istoricheskie zapiski (Historical notes). Vol. I. Moscow, Vostochnaya literatura, 415

Tkасhyov V. N. 1986. Kаrаkоrum v XIII vеkе. Mongolica: Pamyaty akademika B. Ya. Vladimirtseva (1884–1931) (Karakorum in the 13th century. Mongolica: In memory of academician B. Ya. Vladimirtsov (1884–1931). Moscow, Nauka Publ., 219–231. (In Russian).

Turеbеkоv M. 1979. Аrkhеоlоgichеskое izuchеniе оbоrоnitеlnykh sооrujеniy gоrоdishа Kаlаi-Zоkhаki-Mаrоn (Archaeological study of defensive structures of the Kalai-Zohaki-Maron settlement). IMKU (Istоriya mаtеriаlnоy kultury Uzbеkistаnа) (History of material culture of Uzbekistan) Vol. 15. Tаshkеnt, Fan Publ., 68–75. (In Russian).

Fеdоrоv-Dаvydоv G. А. 1981. Mоngоlskое zаvоеvаniе i Zоlоtаya Оrdа (Mongol conquest and the Golden Horde). Stеpi Еvrаzii v epоkhu srеdnеvеkоvya (Steppes of Eurasia in the Middle Ages). Аrkhеоlоgiya SSSR (Archeology of the USSR). Moscow, Nаukа, 229-–236. (In Russian).

Khоdjаеv А. 2011. Iz istоrii drеvnikh tyurkоv (svеdеniya kitаyskikh istоchnikоv) (From the history of the ancient Turks (information from Chinese sources). Аlmаty, Murаvеy Publ., 274. (In Russian).

Firdausiy, Abulqosim. 2018. Mirtemir (ed.) Shohnoma (Shahnama). Tashkent, National Encyclopedia of Uzbekistan Publ., 700. (In Uzbek).

Abdullaev К. 2007. Nomad Migration in Central Asia. Proceedings ofthe British Academy 133. The British Academy, 73–98

Lin Hu. 2011. Perceptions of Liao urban landscapes. Political practices and nomadic empires// Archaeological Dialogues. Published by Cambridge University Press: 26 October. Vol. 18, No 2. 223– 243. (In English).

Shiraishi N. 2004. Seasonal migrations of the Mongol tmperors and the рeri-urban Area of Kharakorum. In International Journal of Asian Studies. Vol. 1, № 1. 105–119. (In English).

Qanday qilib iqtibos keltirish mumkin

Раимқулов, А. (2025). ҚАЛЪАЙИ ЗАҲҲОКИ МОРОН – ЖАНУБИЙ СУҒДДАГИ КЎЧМАНЧИЛАР ШАҲРИ. Oʻzbekiston Arxeologiyasi, 2(29), 108–132. https://doi.org/10.71414/2181-032X-2023-2-29-108-132
Ko'rishlar soni: 0

Ushbu muallif(lar)ning eng koʻp oʻqilgan maqolalari